Nebudeme sa zaoberať tým, čo počujeme, aj keď z toho budeme vychádzať, ale ani tým čo vidíme, aj keď z viditeľného budeme vychádzať. Tisícstopäťdesiate výročie príchodu Solúnskych bratov Cyrila a Metoda. Pri pripomenutí si výročia budeme počuť veľa svedectiev, veľa obrazov, historických faktov o tom, čo sa udialo kedysi a prínos historickej udalosti.
Táto krátka chvíľa pripomenutia prinesie chvíľky zamyslenia. Alebo aj – zo zvyku – len tak prejdeme popri udalosti bez povšimnutia. Prepáčte, ale takto sa mi to javí. Informácií, ktoré denne prijímame, vidíme, počujeme, ale aj vnímame je tak veľa, že niekedy len tak prejdeme obďaleč a kráčame ďalej. ´Pracujem v inej oblasti, nič mi to nehovorí´. Ozaj, viete čo nám priniesli Solúnski bratia? Priniesli nám Božie slovo v zrozumiteľnej reči. Priniesli nám Pravdu o Bohu, o nás, o našej hriešnosti, o tom, kde hľadať záchranu – v zrozumiteľnej reči. Dovtedy sa Božie slovo písalo v hebrejčine, gréčtine a latinčine. Oni prišli so staroslovienčinou. Naši predkovia si mohli čítať Božie slovo v zrozumiteľnej reči. Túto pravdu už dávno môžeme poznať my všetci, ktorí chceme čítať v našom rodnom jazyku. Veľa národov si Bibliu číta vo svojom rodnom jazyku.
Sled historických udalostí počas tisícstopäťdesiat rokov zrel a dozrel do dnešných dní. Na čo, alebo k čomu dozrel čas? Dozrel vôbec? Predstavme si informáciu v médiách, z ktorej sa dozvieme ako je niečo užitočné a prospešné. Onedlho sa však dozvieme, ako je to škodlivé pre zdravie, či životné prostredie. Je to zrozumiteľné? Alebo bolo vydané vyhlásenie, potom reakcia na vyhlásenie, samozrejme negatívna, alebo opačná a autor vyhlásenia sa pýta, či bola reakcia namieste, lebo jemu sa zdala neadekvátna. Bolo vyhlásenie adekvátne, ak reakcia bola neadekvátna? No ale ak niekto príde do vášho domu, rozhádže všetok nábytok, urobí dokonalý neporiadok a potom povie, že ste bordelár, tak akú reakciu očakáva? Alebo ak niekto ukazuje na to, že druhý úmyselne koná čo škodí a potom príde a robí to isté, ba aj horšie veci, akú reakciu očakáva? No zdá sa, že toto všetko sa deje v nezrozumiteľnej reči, alebo zrozumiteľnosť tomu dodáva niečo ako šum otáčajúcich sa bankoviek, či hrozba vyvolávajúca strach z budúcich dní.
Čomu, komu alebo ako rozumieme reči, ktorá sa nesie navôkol? Je tá reč zrozumiteľná? Je to, čo vidíme, to, čo počujeme zrozumiteľné? Ak nie, tak čo má vplyv na zrozumiteľnosť reči, diania, udalostí, obrazov, prírody, vzťahov, života, smrti? Skúsme tento vplyv preskúmať, aby sme dokázali jasne vnímať v zrozumiteľnej reči všetko prospešné pre život. Pravda je bolestivá, ale vyslobodzuje, uzdravuje. „Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.“ Ján 3,16 Je to pre vás dostatočná a zrozumiteľná pravda?