Odosobniť sa od vlastnej viery?

Autor: Ján Brozman | 2.1.2014 o 15:06 | Karma článku: 6,95 | Prečítané:  849x

Posledný decembrový deň vyšla v denníku SME recenzia na knihu Kristovci. Autorka recenzie Veronika Folentová smerom  ku autorom publikácie píše, že sa mali pri rozhovoroch odosobniť, resp. potlačiť svoje kresťanstvo a pozrieť sa na veci akoby z pohľadu uhla ateistov. Bolo by to vraj na prospech publikácie, ktorá by tak bola prijateľnejšia a prístupnejšia pre neveriacich čitateľov. Celá recenzia je tu:   http://kultura.sme.sk/c/7052927/aj-od-viery-sa-obcas-treba-odosobnit.html#ixzz2oypAPalq

Už viackrát som sa stretol s názorom, že kritikou človek rastie. Alebo, že kritika je lacná škola. Možno poznáte tiež ešte iné výroky o význame kritiky. Keď sa však pozrieme na dianie okolo nás, tak väčšina, ako sa zdá nevie o vzácnosti kritiky. A možno je to úplne inak. Napríklad aj tak, že človek napriek všetkému ide za svojim, lebo verí. Nech sa viera spája s čímkoľvek, verí tomu čo robí. A kritiku považuje za plané reči.

Nie tak je to so mnou, a verím, že ani autori knihy „Kristovci“ neberú kritiku na ľahkú váhu. Prvý krok pre mňa, keď zaznie kritika je – týka sa ma to? Myslel kritizujúci, tým čo povedal, napísal, aj mňa, to čo som urobil? Potom príde odpoveď. Každý v svojej slobode, v duchu a v pravde odpovedá pre seba, aby zaujal postoj.

Predstavme si, že človek, ktorý je v danej oblasti vzdelaný, zdatný, vytvorí dielo a postaví ho na podstavec. Pod dielom je nápis, aj meno autora. Ľudia chodia okolo a vidia, rozmýšľajú, hodnotia, kritizujú... niektorí sa ani nepozrú, iní zas, diela od toho- ktorého autora neobdivujú. A zase iným, dielo nepovie vôbec nič, alebo ich odradí názov, možno aj tvrdosť jazyka, ktorým dielo vypovedá. Názory sa rôznia. Autor chcel, chce a bude vždy chcieť svojim dielom niečo povedať okoliu, národu, krajine, Európe, svetu. Veď načo by ho tvoril. To dielo má svoju výpoveď, odkaz. Socha svojim mlčaním hovorí, kniha usporiadaním slov vstupuje do mysle i duše človeka a myšlienky potom prehodnocujú postoje a názory. Iste sa ovplyvňujeme navzájom. Takpovediac obrusujeme hrany.

Práve žijeme čas, kedy sa hlásia prezidentskí kandidáti a maľujú krásne obrazy budúcnosti. Už veľakrát sa stalo, že obraz krásnej budúcnosti vyšiel navnivoč. Bol aj kritizovaný, ale čo na tom. Veď v čase volieb sa to predsa deje a má diať.

V Šlabikári sa objavil príbeh, ktorý vyvolal diskusiu o jeho správnosti zaradenia do Šlabikára. Tí, ktorí ho tam dali, považovali za dôležité, aby pri výchove dieťaťa, práve tento  príbeh zohral svoju úlohu.

Článok, ktorý hovoril o sudcovi, ktorému spravodlivosť bola životným štýlom, kládli  za vinu niečo, čím sa neprevinil. Jeden súd ho odsúdil a vyšší ho oslobodil. Nikto jeho meno už neočistil. Čo na tom, život ide ďalej.

Pri voľbách do VÚC sa v jednotlivých krajoch voliči rozhodovali podľa diela, ktoré mali možnosť vidieť aj s vylepšeniami sľubov. A je tu výsledok. Štyri roky s tým budeme žiť.

Ešte veľa by som vedel pripodobniť, dlho by bolo čítať. Ale vráťme sa ku knihe Kristovci. Dielo je na svete a nedá sa autorom odosobniť od svojej viery. Ak by sa odosobnili od svojej viery, nepomohlo by to. Ktokoľvek, kto tvorí, verí, lebo vložil do diela myšlienku a túži, aby si ju ľudia všimli. Aby zaznela v ich duši, mysli a brúsila hrany. Ak sa to zdá niekomu ostré, tak to nie je dielom, ale ostrými hranami srdca. Lebo dielo má stále tú istú ostrosť.

V 21. storočí nás z každej strany niečo ovplyvňuje. My, každý po svojom reagujeme. Na rôzne odkazy, rady, kritiky, ... myslíme si svoje a predsa to na nás zanechá stopu. Buď ju jednoducho spláchneme, ako morská vlna stopu v piesku každodennými starosťami, alebo sa zamyslíme a rozsvieti sa nám viac svetla na cestu života a my zbadáme aj značky, ktoré sme pred tým nevideli, zbadáme veci, ktoré nebolo vidieť. A tak dielo splnilo a bude plniť svoj účel. V slobode, v duchu a v pravde sa rozhodujeme. Preto nemáme výhovorky, že nám niekto niečo vnútil.

 

Odosobniť sa od vlastnej viery? To asi nie je možné. Viera sa predsa nedá skryť. Citlivý čitateľ  by podľa mňa vycítil falošnosť takéhoto prístupu. Kniha je určená predovšetkým pre veriacich a hľadajúcich. Na poslinenie a povzbudenie v ich ceste životom. Ale aj čistý ateista (ak taký vôbec existuje), si môže niečo vziať z praktických rád doktora Miku, či novinárskych skúseností odvážneho Štefana Hríba.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?