Nech je to akokoľvek...

Autor: Ján Brozman | 6.5.2014 o 7:00 | Karma článku: 4,79 | Prečítané:  588x

...vždy je cesta k životu. Tento titulok som si dovolil, aby som zareagoval na udalosti posledných dní, kedy nás média „bombardujú“ hrôzami vojny, samovrážd, nezhôd, ... Niečoho sa dotknem len okrajovo, ale inak sa zameriam na to, či je cesta života, ak sa človeku v tej najbiednejšej chvíli zdá, že už to nie je možné a nedá sa.

Nezhody na politickej scéne, na to sme si zvykli. Aj keď ma mrzí tento výrok a pohľad na vec, lebo sú to nami zvolení zástupcovia a ak sa nesprávajú tak, ako by sa mali, tak po upozornení by mali zvážiť svoje pôsobenie vo volenej funkcii. Samozrejme všetci chcú len dobre. No akosi to dobre nevyzerá.

Ukrajina sa pripravuje na vojnu s Ruskom. Tu len dve otázky: Je Ukrajina demokratický štát? Je Rusko demokratický štát? Demokracia je diskusia – ako povedal T.G. Masaryk. Ak ide o dobro krajiny, krajín, tak diskusiou dospejeme k tomu, aby sme to dobro dosiahli. V diskusii sa argumentuje, aby sa argumentmi došlo k záveru, kde je tá najlepšia cesta pre tú ktorú krajinu. Pre ľud žijúci v krajine.

Samovražda Ivety Bartošovej. Vyvolalo to vo mne spomienky na mladšie roky. Iste mnohých z vás tá správa zaskočila. No správy o jej stave neboli nejako povzbudzujúce. Kto je zodpovedný za jej smrť. Takto nejako si začali prehadzovať otázku, ako horúci zemiak medzi sebou tí, ktorí jej boli najbližšie s bulvárom. Už je neskoro. Teraz sa pýtať, kto(?), je otázkou zbytočnou. Nie je to, ako keď si hodinky posunieme o hodinu dopredu, alebo dozadu na jar a na jeseň. Ani súd už neurčí kto je vinný. Iveta Bartošová zomrela. Nevidela iné východisko v marazme všetkého diania v jej okolí.

Čo majú spoločné nezhody politikov, nepokoje medzi Ukrajinou a Ruskom a samovražda Ivety Bartošovej? Pozerali na to isté nebo, a žili na tej istej planéte Zem. Všetko sú to len ľudia. So svojimi slabosťami, schopnosťami, darmi, túžbami a so svojim egom. Každý jeden človek je vzácny. Má hodnotu, aj keď by iní povedali čokoľvek. Vidia len to, čo dokážu vidieť očami, zmyslami, a podľa svojho vedomia a svedomia potom posúdia. Bieda. Ak posudzujú, tak len podľa seba súdim teba. Lebo nevidia do srdca. Nevidia, čo ten ktorý jednotlivec prežíva, čo ten ktorý národ prežíva, ten ktorý politik má v úmysle vykonať. A prečo? Lebo nevidia do srdca človeka. Akýkoľvek súd je veľmi, ale veľmi škodlivý. Nesplodí nič dobrého. Ak ste priamo nerozprávali s konkrétnym človekom, tak nesúďte. Iste podľa skutkov, sa dá poznať človek. No vnútro nevidí nikto, iba Boh. „Boh je Ten, od ktorého si sľubuješ všetko dobré a ku ktorému sa utiekaš v každej potrebe. Takže mať Boha nie je nič iné, ako Jemu z celého srdca veriť a dôverovať.“

Nepíšem to preto, aby ste teraz vzbĺkli všetkými možnými rečami, výhovorkami, oponentúrou, ale preto, aby ste sa zamysleli a videli, že každý jeden máme hodnotu. A vždy je niekto, komu za to stojíme. Vždy je niekto, kto stojí za to nám. Práca s ľuďmi je ťažká, ale skúste prehovoriť komára, aby nerobil to čo robí. Komár vám nebude oponovať...

 

Nech je to akokoľvek, vždy je cesta k životu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?