Nikto, nikdy nie je sám.

Autor: Ján Brozman | 16.6.2014 o 7:13 | Karma článku: 3,35 | Prečítané:  516x

To je moje presvedčenie. V akejkoľvek situácii v živote, kdekoľvek sme, myslíme a konáme, nikdy nie sme sami. Zachytil som nedávno myšlienku, že „Predseda vlády je vždy tak strašne sám.“ Zaujala ma. No ale nie pre svoju hĺbku, ale pre svoju plytkosť. Iste má svoju výpovednú hodnotu. Len nebuduje, netvorí, ale stavia zábrany. 

Stavia zábrany mladým ľuďom, ktorí mali a majú nutkanie ísť a spravovať veci verejné. Veci chodu krajiny, územného celku, samosprávy, či pôsobiť v treťom sektore. Som hlboko presvedčený, že nikto, nikdy nie je sám. V hĺbke duše musí človek cítiť prítomnosť tých, na ktorých mu záleží, pre ktorých pracuje. Ak pre ľudí pracujete, tak nie ste sami. Tí ľudia sú s vami. Predsa prácu, ktorú pre nich konáte cítia a vnímajú. Akékoľvek rozhodnutie ovplyvňujúce krajinu, ľud žijúci v nej, je iste robené v samostatnosti rozhodovania, no nie v osamotenosti, ale v integrite bytia zvereného ľudu.

            Je treba vedieť vnímať hĺbku demokracie. Je zložitá, ale krásna. Len zdaním je osamotenie. V podstate sme všetci spolu. Tvoríme demokraticky usporiadanú spoločnosť, kde má každý príležitosť k službe. K službe ľuďom v okolí, k službe navzájom. Ak túto hĺbku studne zanesieme bahnom služby v zmysle – ruka ruku myje, áno, zdá sa nám, že sme sami. Vyhýbame sa jeden druhému, aby sme si nemuseli zase raz umyť ruku. Ľudu krajiny je nutné povedať kto sú, komu patria, kam idú a čo ich bude cestou viesť. To sú veľmi dôležité momenty života, života pre niekoho – v službe druhým. Uvedomenie si faktu služby je vážny moment pre to, aby človek nebol sám. Každý pracujeme, aby sme prinášali niečo druhým. No a vláda v prvom rade. Ale naopak, osamotenosť tvorí to, ak vravíme, že štát niečo zaplatí za nás. To nie je pravda. Štát sme my všetci. Ak vláda niečo zaplatí, tak z toho čo patrí nám a my sme jej zverili správu nad našimi vecami. Takto chápané posolstvo služby pre krajinu neosamocuje, ale naopak má blahodarné účinky na spolužitie. Lebo nesieme zodpovednosť za tých, ktorí sú nám zverení. Aj za chod krajiny a život ľudí v nej. Ak na scénu nastúpi korupcia, tak sa niekto obohacuje na úkor druhých. No a to rovnako spôsobuje osamotenosť.

            Všetci sme tu, aby sme slúžili. Každý svojimi schopnosťami. Nikto tu nie je len sám pre seba. Toto potom buduje v každom človeku úctu ku všetkým. Navzájom. Podnikatelia, živnostníci, úradníci, upratovačky, vláda, parlament, dozorné rady, predstavenstvá, zastupiteľstvá, tretí sektor, predstavitelia vo všetkých oblastiach, všetci sme tí, ktorí prinášajú niečo tomu druhému. Princíp služby je opak obohacovania sa na úkor druhého.

            Jeden známy človek mi povedal: „O čo ide? Život zbehne, naháňame sa za úspechom, no jediný úspech je v tom, čo sme urobili pre ľudí v našom okolí. Potom príde koniec.“

            Ešte je tu Boh, ktorý je vždy všade. Ponúkam vám teraz zmenu perspektívy, v súvislosti s napísaným, ale aj s tým čo napíšem teraz. Keď slúžime ľuďom, tak slúžime vlastne Bohu. Potom sa nevydeľujeme a neizolujeme, ale obraciame ku komunite a transparentným vzťahom. Neporovnávame sa, ale sme spokojní s tým, kto sme a komu patríme. Neskresľujeme realitu, ale hľadáme pravdu ako základ, od ktorého sa odvíja naše rozhodovanie.

Prajem vám všetko dobré.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

TECH

Falošné správy a fabriky na trolov: Ako funguje propaganda 2.0

Ako sociálne siete a falošné správy stvorili dnešných populistov.

TECH

Gene Cernan videl z Mesiaca svet bez hraníc

Posledný muž na Mesiaci priniesol späť na Zem československú vlajku.

SVET

Savčenková pre SME: Ukrajina nie sú skorumpovaní politici

Musím Ukrajincov prebudiť, hovorí poslankyňa.


Už ste čítali?