Bloghttp://brozman.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskPri voľbách... (brozman)...je to vždy zaujímavé. Jedni voliť idú, iní nie, niektorí sa nevedia rozhodnúť, ďalší tvrdia, že niet koho voliť. Vždy je voľba a áno, aj nevoliť. Najzaujímavejšie sú výsledky. Iste pre tú-ktorú stranu či hnutie a samozrejme aj pre voliča. Som presvedčený o tom, že výsledky volieb sú najdôležitejšie pre voliča.  Thu, 18 Dec 2014 09:35:53 +0100http://brozman.blog.sme.sk/c/371341/pri-volbach.html?ref=rssPotrebné zmeny. (brozman)Po roku 1989, kedy sa, takpovediac zmenil režim, môžeme sa stotožniť aj s myšlienkou, že zmeny sú na dennom poriadku. Potom, iste poznáte aj niečo také, že zmena je život. Áno je to istá dynamika. Opak stereotypu, stagnácie. Pod týmto rúškom zahalení prišli niektorí so zmenami. Myslím na tých, ktorí spravovali a spravujú našu krajinu. Ale rovnako je potrebné povedať, že to nie sú jednoduchosti, ktoré bolo a  je potrebné riešiť. Mon, 14 Jul 2014 07:05:59 +0200http://brozman.blog.sme.sk/c/360958/potrebne-zmeny.html?ref=rssNikto, nikdy nie je sám. (brozman)To je moje presvedčenie. V akejkoľvek situácii v živote, kdekoľvek sme, myslíme a konáme, nikdy nie sme sami. Zachytil som nedávno myšlienku, že „Predseda vlády je vždy tak strašne sám.“ Zaujala ma. No ale nie pre svoju hĺbku, ale pre svoju plytkosť. Iste má svoju výpovednú hodnotu. Len nebuduje, netvorí, ale stavia zábrany.  Mon, 16 Jun 2014 07:13:23 +0200http://brozman.blog.sme.sk/c/359200/nikto-nikdy-nie-je-sam.html?ref=rssNech je to akokoľvek... (brozman)...vždy je cesta k životu. Tento titulok som si dovolil, aby som zareagoval na udalosti posledných dní, kedy nás média „bombardujú“ hrôzami vojny, samovrážd, nezhôd, ... Niečoho sa dotknem len okrajovo, ale inak sa zameriam na to, či je cesta života, ak sa človeku v tej najbiednejšej chvíli zdá, že už to nie je možné a nedá sa.Tue, 06 May 2014 07:00:31 +0200http://brozman.blog.sme.sk/c/355439/Nech-je-to-akokolvek.html?ref=rssNie je to zakázané (brozman)V tomto mojom príspevku by som rád napísal niečo, čo stojí za zamyslenie. Deň za dňom samé paradoxy. Jedni bojujú za a iní – pri moci – opačne. Jedni chcú chrániť a zveľaďovať životné prostredie a iní – pri moci – ktorí by ho mali chrániť, to robia, ale výsledok je opačný. To, čo ste nemohli urobiť včera, dnes bez problémov môžete. Včera sme boli vystavení pokutám za nedodržanie zákona a dnes už je všetko inak.Tue, 25 Mar 2014 08:11:03 +0100http://brozman.blog.sme.sk/c/352322/Nie-je-to-zakazane.html?ref=rssŽivotne dôležité (brozman)Ak zostáva niečo nedopovedané, tak vyvoláva rôzne myšlienky a nápady, aby si človek sám dopovedal to, čo niekto iný nechcel, nemohol, alebo aj takticky o tom pomlčal. Myslím, že to nie sú dobré signály, ktoré usmerňujú, navádzajú, ba až zvádzajú - potvrďte, alebo vyvráťte – na zlé. Najhorší je zlý príklad. Ale najlepšie výchovne pôsobí práve osobný príklad.Mon, 24 Mar 2014 07:19:56 +0100http://brozman.blog.sme.sk/c/352227/Zivotne-dolezite.html?ref=rssSám proti všetkým (brozman)Som presvedčený, že ak si pozriete dianie nie len v našej krajine, ale aj v okolitom svete, úplne letmo, tak sa nebudete stačiť diviť a určite vás to znepokojí. Mňa osobne to znepokojuje, aj keď mi mnohí radia, aby som sa povzniesol nad vec. Snažiť sa teda o povznesenie, ak ma to trápi, alebo dávať to ľuďom na vedomie? To, čo vidia nie je normálne, naopak, je to niečo čo na nich – na nás – zle vplýva!Mon, 17 Mar 2014 07:16:33 +0100http://brozman.blog.sme.sk/c/351561/Sam-proti-vsetkym.html?ref=rssPovedz mi čo čítaš. (brozman)Samozrejme rátam, že to poznáte. Povedz mi čo čítaš a ja ti poviem čo s teba bude o dvadsať rokov. Niektorí by povedali, povedz mi čo ješ..., alebo povedz mi ... a ja si urobím názor. Lebo to čo nás ovplyvňuje, čím žijeme, to nás formuje, buduje, alebo naopak ničí. Alebo aj, povedz mi čo piješ, a odpoveď: nebudem miešať. J Poznáte to. Ale vážne, ako sme na tom s čítaním?Tue, 04 Mar 2014 07:08:46 +0100http://brozman.blog.sme.sk/c/350466/Povedz-mi-co-citas.html?ref=rssPolitická kultúra (brozman)Vypočul som si dnes tlačovú besedu nemenovaného predsedu strany. Nechcem písať mená, ani stranu. Je to môj názor, stanovisko so zovšeobecnením. Niektoré veci ma zaujali, niektoré zamrzeli. Nepomenujem autora preto, aby ste si každý sám sledovali dianie a tvorili si svoj názor. Je veľmi dôležitý, zvlášť v demokraticky usporiadanej spoločnosti, krajine.Tue, 11 Feb 2014 07:23:32 +0100http://brozman.blog.sme.sk/c/348775/Politicka-kultura.html?ref=rssVrece jabĺk, alebo strom. (brozman)K tejto úvahe ma priviedol jeden rozhovor, ktorý je z môjho okolia, takže aby nedošlo k domnienkam, budem príbeh opisovať tak, aby som nepísal mená. Teda identifikácia osôb bude nemožná. Ak sa vám podarí niekoho identifikovať, je to len a len váš úsudok.Wed, 05 Feb 2014 08:24:09 +0100http://brozman.blog.sme.sk/c/348312/Vrece-jablk-alebo-strom.html?ref=rssSpomínanie na zajtrajšok. (brozman)Spomínanie je niekedy ťažké, aj smutné, ale aj radostné, potešujúce. V tomto mojom príspevku myslím na spomínanie, ktoré prináša niečo prospešné pre budúcnosť. Ponaučenie a reálny krok v prospech tej ktorej veci, záležitosti. Ten prospech rovnako nie je jednoduché špecifikovať, lebo – zvlášť dnes – je veľké nebezpečenstvo individualizmu a tak hľadanie osobného prospechu.Mon, 27 Jan 2014 21:00:26 +0100http://brozman.blog.sme.sk/c/347571/Spominanie-na-zajtrajsok.html?ref=rssOdosobniť sa od vlastnej viery? (brozman)Posledný decembrový deň vyšla v denníku SME recenzia na knihu Kristovci. Autorka recenzie Veronika Folentová smerom  ku autorom publikácie píše, že sa mali pri rozhovoroch odosobniť, resp. potlačiť svoje kresťanstvo a pozrieť sa na veci akoby z pohľadu uhla ateistov. Bolo by to vraj na prospech publikácie, ktorá by tak bola prijateľnejšia a prístupnejšia pre neveriacich čitateľov. Celá recenzia je tu:   http://kultura.sme.sk/c/7052927/aj-od-viery-sa-obcas-treba-odosobnit.html#ixzz2oypAPalqThu, 02 Jan 2014 15:06:15 +0100http://brozman.blog.sme.sk/c/345653/Odosobnit-sa-od-vlastnej-viery.html?ref=rssNeonemieme? (brozman)Je výborné, ak sa po rokovaní rozchádzajú obe strany spokojné, lebo našli spoločnú reč. Je výborné, ak sa dokážu stretnúť a rozprávať, a ak ide o vec aj sa pohádať, len aby to bolo prospešné širšiemu spektru. Píšem, že je to výborné preto, lebo chcem nám všetkým predostrieť obraz, ktorý vidím, namaľovaný o stave našej spoločnosti, krajiny, ale aj Európy a sveta.Thu, 12 Dec 2013 11:14:57 +0100http://brozman.blog.sme.sk/c/344423/Neonemieme.html?ref=rssAké ovocie?! (brozman)Prechádzame plynule do jesenného obdobia. Každý si postupne uvedomujeme prechod – zotmie sa skôr, slnko vychádza neskôr – dni sa skrátia. Teploty klesnú, vyberieme teplejšie oblečenie, čiapky a pomaly si zvykáme na to, že budeme chodiť z tepla do zimy a naopak. Tí, ktorí majú záhrady, záhradky, pozbierali úrodu, oberajú ovocie. Neskôr poobrezávajú zo stromov niektoré konáre, kvôli prerezávke, alebo stromy úplne zrežú a vysadia nové. Alebo inak povedané staré, suché vyrežeme, aby sme tak vytvorili priestor pre nové, pre prínos ovocia. To je to, k čomu sa iste každý dobrý záhradník chce dostať.Sat, 28 Sep 2013 13:51:00 +0200http://brozman.blog.sme.sk/c/338529/Ake-ovocie.html?ref=rssDoba (brozman)K myšlienke napísať o dobe ma doviedol jeden môj známy zubár, ktorý mi povedal, že dnes dokáže zachrániť zub v akomkoľvek stave. Dnes je toľko možností, že keď si spomenie na obdobie pred tridsiatimi rokmi, kedy trhal zuby mladým ľuďom, lebo nebola iná možnosť, tak sa mu ježia vlasy. O dobe, a nielen tej v ktorej žijeme, sa popíše a popísalo veľa. Rôzne hodnotenia, kritika, chvála, možnosti nápravy, rady, odsudzovania. Čo len človek dokáže zhodnotiť, to všetko sa dá o dobe popísať, vysloviť. Je to vďačná téma, lebo sa môže a dá povedať – za nás to bolo inak. Samozrejme. Bolo.Tue, 16 Jul 2013 15:52:36 +0200http://brozman.blog.sme.sk/c/333196/Doba.html?ref=rssAko sa meria úspech človeka. (brozman)Dal som jednoduchý, no vážny názov článku, lebo letných príbehov je veľa. Zdanlivo sa bude zdať, že toto je nejaký jednoduchý, jeden z mnohých príbehov, ktoré v lete zažívame mnohí. Iste. Nie je to ale len otázka príbehu, ale jeho odkazu, teda to čo nám pri jeho čítaní príde na um. Súvislosti, ktoré v nás evokuje ten-ktorý príbeh. Či už ho rozpráva niekto, koho poznáme, alebo niekto, kto je pre nás len nejaký bloger. Krátky, či dlhší úsek života, ktorý sa mi zdá zaujímavý pre to, aby si ho mohli prečítať viacerí. Som presvedčený o tom, že sa hlboko dotýka spoločnosti a vzťahov.Thu, 11 Jul 2013 10:26:43 +0200http://brozman.blog.sme.sk/c/332832/Ako-sa-meria-uspech-cloveka.html?ref=rssZrozumiteľná reč (brozman)Hneď na úvod je každému jasné o čo v článku pôjde. Zdanlivo. Aj keď niečo jasne vyzerá, nemusí to až také jasné byť. Samozrejme, že sme všetci radi, ak sme v prostredí, kde sa komunikuje v zrozumiteľnej reči. Pre každého platí, ak poznáte aj inú reč, ako svoju rodnú, tak je to výhoda. Pri návrate domov, medzi svojich sa tešíme, ako malé deti. Počuť svoju, zrozumiteľnú reč je radosť. Nemusíte sa sústreďovať na frázy, ktoré sú používané v rôznych rečiach, jazykoch. Nech je to akokoľvek, každý sa na tú svoju rodnú reč teší najviac. Toto je, dá sa povedať, vonkajší, viditeľný, alebo počuteľný pohľad. No poďme do hĺbky.Wed, 03 Jul 2013 13:34:08 +0200http://brozman.blog.sme.sk/c/332310/Zrozumitelna-rec.html?ref=rssTo je strašné... (brozman) Takto mi do uší zneli tri slová v reštauračnom vozni na ceste do Bratislavy. Ani to nie je zriedkavé, lebo od iného stolu „znel“ ten istý výraz tváre pri rozhovore dvoch ľudí. Pri inom stole sedel mladý pár, asi štyridsiatnici a ich výrazy tváre neboli o nič radostnejšie. Mlčky čakali na to, až im donesú jedlo. Priznám sa, rád mlčím. Mlčanie a zhon myšlienok ma vždy privedie k modlitbe. Teda nie je to len tak hocijaké mlčanie. Naopak, mohutná trma-vrma bubnov a činel hlasno znejúcich v mysli a srdci až príde chvíľa pre triangel a jeho zvuk prehluší aj to ostatné. Len je treba počuť.Wed, 05 Jun 2013 21:14:39 +0200http://brozman.blog.sme.sk/c/330327/To-je-strasne.html?ref=rss