Žijeme v demokratickej krajine. Ovplyvňuje nás všeličo. Od malička, do dospelosti a potom rovnako, ba ešte viac. Pozriete si správy, počúvate rádio, prečítate noviny, cestujete a sledujete svoje okolie. Pri vybavovaní rôznych vecí na úradoch sa dozviete veľa nového, čo vás ovplyvní. Dostanete zákazku, urobíte všetko preto, aby ste stihli termín s patričnou kvalitou a nezaplatia vám. Všeličo zo všelikadiaľ. Spleť vplyvov, ktoré na každom zanechajú stopu, a tá potom vedie naše konanie. Najmä, ak sa tým zaoberáme často a teda venujeme tomu- ktorému problému veľkú pozornosť, tak nás to vedie k činom, ktoré by sme predtým neurobili. Či chceme alebo nie, ovplyvňuje nás, naše okolie. Tento krátky exkurz ukazuje, čo sme zažili a usmerňuje činy smerom k cieľu. A možno aj mení ciele! Čo je veľmi dôležité. Ale začali sme, povedz mi čo čítaš.
V škole sme mali povinné čítanie. Pedagógovia posúdili, čo máme čítať, aby sme vyrástli v určité kvality. Niečo nám stále opakovali a aj to nás budovalo. Nastavoval sa hodnotový systém. Pravdupovediac, veľa možností na čítanie nebolo. Aj tie čo boli, boli usmerňované práve k budovaniu názorového spektra. Teraz je oveľa viac možnosti pre rozvoj a budovanie. Pýtam sa: sú využívané? Čítajú dnešní mladí – samozrejme aj starší, využívajúc možnosť slobody výberu, rastu rozhľadenosti, aby potom dokázali posúdiť všetko s čím sa stretnú? Každou knihou stúpame hore po schodoch, náš obzor sa rozširuje. Predstavte si, že vnímate svoje okolie stojac na chodníku, pri frekventovanej ceste, čo pripodobňujem k dnešnému zhonu a celé okolie pôsobí veľmi unavujúco. Ale skúste vystúpať na strechu niekoľkoposchodového paneláku a vnímať okolie. Je to rozdiel? Určite. Veď rozhľad z paneláku je oveľa väčší. A presne v tom to je. Získate rozhľad, ktorý stojí zato. Ste nad vecou. Viete, čo je dôležité, čo nepodstatné, čo prospeje a čo naopak poškodí. Potom dokážete posúdiť veci z nadhľadu, mať svoj vlastný názor. (Ozaj, ten môžete mať aj bez čítania J ). Dokonca dokážete, ak vás niekto argumentmi presvedčí, aj ustúpiť a uznať názor druhého. To je už závislé aj na tom, čo nás vedie k trvaniu na svojom vlastnom názore! Môže to byť vplyv osoby, sympatie, závisť, nenávisť...
Viete čo je krásne na slobode a demokracii? Že si za svoje rozhodnutia musíte niesť zodpovednosť. Lebo je na Vás, čomu, alebo komu dovolíte, aby Vás ovplyvnil! Veď napríklad ženy si make-up vyberajú veľmi zodpovedne. Prečo nie knihu. Alebo dokonca knihu kníh!
Viete, čo som objavil pri čítaní? „Po niekoľko rokov som každých dvanásť mesiacov prečítal celú Bibliu. Je to veľký a mohutný strom, na ktorom je každé slovo mocným konárom. Dobre som zatriasol každým konárom v túžbe vedieť, čo je na ňom a čo mi môže dať. A zatrasenie ma nikdy nesklamalo.“ Martin Luther.
Keby som nečítal, tak sa ani toto nedočítam. Skúste.